Obec Horné Srnie sa nachádza v okrese Trenčín, Trenčiansky samosprávny kraj.
V súčasnej dobe katastrálna výmera obce je 2 726 ha, priemerná nadmorská výška 257 m. n. m.
Horné Srnie sa nachádza v Trenčianskom kraji, v okrese Trenčín. Leží na slovenskej strane Bielych Karpát, v ústí Vlárskeho priesmyku na strednom Považí, približne na 18 stupni východnej zemepisnej dĺžky a na 49 stupni severnej zemepisnej šírky. Je typickou pohraničnou obcou. Jej chotár susedí s chotármi obcí patriacimi nielen do vlastného okresu a kraja, ale aj Zlínského kraja. Stred obce má nadmorskú výšku 257 metrov nad morom.
Obec Horné Srnie leží približne 17 km od krajského mesta Trenčín, na ploche 27,26 km2. Najnižší bod katastra má nadmorskú výšku cca 220 m v údolí Vláry a najvyšší 700 m n.m. dosahuje na severozápadnom okraji katastra. Obec sa rozprestiera pozdĺž oboch brehov Vláry, rieky, ktorá má veľmi dynamický prietok - počas sucha sú to desiatky litrov a počas dažďov stovky metrov kubických za sekundu.
Z geomorfologického hľadiska predstavujú Biele Karpaty vrchovinový až hornatinový reliéf. Na SV okraji katastra sa strieda veľmi silne členitá vrchovina a stredne členitá nižšia hornatina. Viac ako dve tretiny k.ú. sú porastené listnatými a ihličnatými lesmi a rozprestierajú sa najmä v severnej a západnej časti územia.
Obec Horné Srnie leží na východnom úpätí Bielych Karpát v ich strednej časti v nadmorskej výške 235 – 250 m v údolí rieky Vláry. Reliéf Považského podolia tvorí na území katastra stredne a silne členitá pahorkatina. Údolie Vláry na území Bielych Karpát má tvar prielomovej nekaňonovitej doliny, ostatné toky majú tvar hlbokých V dolín bez nivy alebo so slabo vyvinutou nivou. Biele Karpaty sú voči Považskému podoliu ohraničené morfologicky výraznými stráňami na tektonických poruchách. Na území katastra v oblasti Považského podolia sú aj zosuvy a bradlový tvrdoš, narušený ťažbou. Z Ostrého vrchu je známa 10 m dlhá jaskyňa. Litologická charakteristika podkladu odráža aj jeho hydrologické vlastnosti. Predmetné územie vypĺňajú pieskovce ílovce s veľmi slabou puklinovo-vrstvovou priepustnosťou a minimálnym zvodnením, v nive Vláry štrky a piesky s veľmi dobrou až dobrou pórovou priepustnosťou a vysokým zvodnením. Povrchové vody sú odvodňované riekou Vlára a jej obojstrannými prítokmi – potokmi Vlárka, Sietno, Branným a Čakanovským potokom a bezmennými prítokmi; územie leží v povodí Váhu.
Kataster obce Horné Srnie sa nachádza v prevažne teplej oblasti T4, severovýchodná časť obce je v teplej oblasti T6.
Charakteristika oblasti T4 je teplá, mierne suchá, s miernou zimou január > -3 °C.
Oblasť T6 je teplá, mierne vlhká, s miernou zimou > -3 °C.
Okres Trenčín je z hľadiska priestorového rozloženia priemerných ročných teplôt vzhľadom k výskytu nížinných ako aj horských oblastí, relatívne rozmanitý. Priemerné ročné teploty sa tu pohybujú od najnižších 5,5 °C až po najvyšších 9,6 °C. Najvyššie priemerné ročné teploty sa v rámci okresu vyskytujú prevažne v Podunajskej pahorkatine a tiež v Považskom podolí. S rastúcou nadmorskou výškou klesá priemerná ročná teplota, kde najnižšie hodnoty v rámci okresu dosahuje v okrajových častiach Bielych Karpát.
Najteplejšími mesiacmi sú jún, júl a august, zatiaľ čo najchladnejšími mesiacmi sú december, január a február.
| I | II | III | IV | V | VI | VII | VIII | IX | X | XI | XII | ROK |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| -2.4 | -0.5 | 3.3 | 8.7 | 14.1 | 17.9 | 19.6 | 18.9 | 14.2 | 8.7 | 3.5 | -1.1 | 8.7 |
Bilancia vody a jej odtok z povrchu
| I | II | III | IV | V | VI | VII | VIII | IX | X | XI | XII | ROK |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| 40.9 | 33.9 | 38.6 | 38.8 | 65.7 | 73.4 | 67.6 | 60.2 | 57.7 | 44.4 | 50.3 | 55.6 | 633 |
V zimnom období padá určitá časť zrážok, najmä v stredných a vysokých horských polohách, vo forme snehu. Sneženie zaznamenávame na nížinách od októbra až do apríla, v polohách nad 1500 až 2000 m n. m. po celý rok, teda aj v letných mesiacoch. Celková snehová pokrývka sa vytvára postupnou kumuláciou novej snehovej pokrývky. Konkrétne prostredie, jeho veternosť, vplyv terénu, náveterné a záveterné efekty spôsobujú, že táto charakteristika snehovej pokrývky má zložitý vývoj.
Na Slovensku sú najbohatšie na sneh oblasti vo vysokých horských polohách. Priemerné trvanie snehovej pokrývky je na južnom Slovensku menej ako 30 dní, kým na Východoslovenskej nížine, ktorá je kontinentálnejšia, je trvanie viac ako 40 dní za rok. V kotlinách je to v priemere 50 až 70 dní, v pohoriach nad 80 dní. Najväčší počet dní so snehovou pokrývkou je vo vrcholových polohách Vysokých Tatier, viac ako 120 dní za rok.
|
Periodicita |
1 |
0,5 |
0,1 |
|---|---|---|---|
|
Trvanie zrážky – min |
l/s/ha |
l/s/ha |
l/s/ha |
|
5 |
283 |
342 |
460 |
|
10 |
188 |
228 |
314 |
|
15 |
144 |
177 |
247 |
|
20 |
120 |
147 |
206 |
|
30 |
90 |
111 |
158 |
|
40 |
73 |
90 |
129 |
|
50 |
61 |
76 |
109 |
|
60 |
53 |
66 |
95 |
|
90 |
38 |
48 |
69 |
|
120 |
30 |
38 |
54 |
|
180 |
21 |
26 |
38 |