Ľadové úkazy

Ľadové povodne vznikajú upchatím koryta ľadom, ku ktorému dochádza za rôznych okolností. Najčastejšie to býva v čase mrazov za chodu ľadovej kaše a rastu dnového ľadu a v čase oteplenia upchávajú koryto ľadové kryhy, ktoré sa za zvýšeného prietoku uvoľňujú z koryta a hromadia v miestach, kde korytom nemôžu prejsť.

Na menších tokoch sa stretávame aj s rozsiahlym zarastaním koryta ľadom a pri náhlom oteplení sprevádzanom rýchlym zvýšením prietoku dochádza k vyliatiu vody z koryta. Povodeň často začne ako ľadová, ale nárast prietoku zo zrážko-odtokového procesu pokračuje ďalej a povodeň prerastie do povodne prietokovej.

Ľadové zápchy a zátarasy vzniknuté na začiatku povodne sú vnímané ako dočasné upchatie koryta, ku ktorému pri prietokovej povodni bežne dochádza. V čase oteplenia upchávajú koryto ľadové kryhy, ktoré sa za zvýšeného prietoku uvoľňujú z koryta a hromadia v miestach, kde korytom nemôžu prejsť.  Počas oteplenia dochádza k vyliatiu vody z koryta aj tam, kde je koryto zarastené pevným ľadom a jeho kapacita je tak nedostatočná na odvedenie zvýšeného prietoku. Ľadové povodne sú viazané na úsek toku, v ktorom sú podmienky na upchatie koryta ľadom. V dobe mrazov spôsobuje ľadovú povodeň ľadová zátarasa a zarastanie koryta dnovým ľadom. Ľadová zápcha je definovaná ako nahromadenie ľadovej kaše a triešte v koryte vodného toku, ktoré významne zmenšuje prietokový profil a spôsobuje vzdutie vody. Tvorí sa za mrazu na tokoch, v ktorých sa vyskytuje chod ľadu, a to buď ľadovej kaše, alebo ľadovej mazdry, z ktorej rozrušením vzniká triešť. Zápcha sa tvorí v miestach, kde je zabránené priechodu ľadovej kaše alebo triešte tokom, čiže predovšetkým tam, kde je na hladine prekážka. Najčastejšou prekážkou je zamrznutá hladina.

Na vznik ľadovej zápchy sú potrebné dve podmienky: intenzívny chod ľadovej kaše alebo prekážka, ktorá bráni priechodu ľadu tokom.

Zarastanie koryta dnovým ľadom sa vyskytuje v tokoch s kamenistým dnom, kde je splnená rýchlostná podmienka rastu dnového ľadu. Dnový ľad sa často zachytáva na vyvýšených prahoch na dne a tvorí v koryte ľadové prahy. Tie zadržujú a vzdúvajú vodu a pôsobia v koryte ako postupne sa zvyšujúce pevné hate. U širších korýt s veľkým sklonom sa dnový ľad ukladá na dno viac-menej rovnomerne a pokrýva takmer celé dno. Charakteristické pre tento prípad je skutočnosť, že koryto nezamŕza, hladina je stále voľná a otvorená pre tvorbu ľadu a za dlhšie trvajúcich tuhých mrazov vznikne na dne hrubá vrstva ľadu.

V Hornom Srní môže dochádzať k výskytu ľadových úkazov v meandroch Vláry a tieto môžu spôsobiť rozliatie Vláry v čase topenia.

Prehľad výskytu ľadových úkazov