|
Dĺžka toku
|
celková 42.5 km
z toho 10.5 km na Slovensku
|
|---|---|
|
Číslo hydronyma
|
4-21-08-2470
|
| Rád toku | III. |
| Označenie vodného útvaru | SKV0042 Vlára K2S 10.90 |
| Povodie | Váh (dolný Váh) |
|
Plocha povodia
|
371,6 km²
|
|
Priemerný prietok v ústí
|
3,4 m³/s
|
|
Prameň
|
pod vrchom Svéradov (737 m) vo Vizovickej vrchovine vo výške 656.0 m n.m.
|
|
Preteká katastrálným územím obcí
|
Drnovice, Vysoké Pole, Vlachova Lhota, Vlachovice, Bohuslavice nad Vláří, Štítná nad Vláří - Popov, Bylnice, Sv. Štěpán,
slovenská časť vodného toku - Horné Srnie, Nemšová |
|
Ústi
|
do Váhu na Slovensku v Nemšovej vo výške 217.4 m n.m.
|
|
Správa vodného toku
|
Povodí Moravy, státní podnik - Brno - provoz Zlín,
SVP š.p. - povodie dolného Váhu - Piešťany
|
Podľa vyhlášky č. 211/2005 Z.z. - Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje zoznam vodohospodársky významných vodných tokov a vodárenských vodných tokov je rieka Vlára vodohospodársky významným tokom v troch uvedených úsekoch - 200. Vlárka 4-21-08-076 úseky toku v r.km: 0.30 - 0.40 a 2.57 - 2.90 a 3.20 - 4.60
na ostatných častiach toku je následne rieka Vlára drobný tok. V zozname vodárenských tokov nie je uvedená.
Vlára je rieka na strednom Považí, v okrese Trenčín. Je to pravostranný prítok Váhu s dĺžkou 42,5 km (na Slovensku iba 10,5 km), povodím 371,568 km² a priemerným ročným prietokom 1,719 m³/s ( 3,4 m3/s ústí). Je tokom III. rádu. Priemerná lesnatosť povodia dosahuje 40%.
Pramení v Českej republike pod vrchom Svéradov vo Vizovickej vrchovine. Tečie na juh cez Luhačovickú vrchovinu, po pribratí Říky sprava sa stáča na juhovýchod, priberá zľava Brumovku pri Bylniciach a cez Vlársky priesmyk v Bielych Karpatoch, vteká na územie Slovenska. Zároveň priberá ľavostrannú Vlárku, ktorá je hraničným tokom. Rozrezáva Biele Karpaty úzkou dolinou na podcelok Kobylináč na ľavom brehu a podcelok Súčanská vrchovina na pravom brehu.
Vlára je asi najvýznamnejšou moravskou riekou nepatriacou do povodia Moravy ani Odry. Je tiež jedným z najtypickejších príkladov riečneho pirátstva na území moravských Karpát. Vlára odvodňuje južnú časť Komoneckej hornatiny a priľahlej oblasti Luhačovickej vrchoviny a Študlovskej, Lopeníckej a Chmeľovskej hornatiny v Bielych Karpatoch. Vlára je radená medzi vodohospodársky významné toky. Hydrologická stanica je umiestnená v Popove. Správcom je Povodie Moravy s.p. - provoz Zlín.
Pre Vláru je typické riečne pirátstvo. Rieka sa pri svojej erozívnej činnosti zarezala hlboko do masívu Bielych Karpát, celkom ho preťala a svoje pramenisko posunula až na druhú stranu tohto masívu, do susednej Vizovickej vrchoviny. Tvorbou koryta sa zmocnila časti povodia rieky Morava.
Na Slovensko vstupuje rieka Vlára pod Sv. Štěpánem tzv. Vlárskym priesmykom, už obohatená o vody Brumovky, ktorú priberá v Brumove-Bylnici a Vlárky, ktorú priberá v Sidónii na samotnej hranici so Slovenskom. Odtiaľ pokračuje tok Vláry priamo do obce Horné Srnie, a ďalej do Nemšovej, za ktorou sa vlieva do Váhu na nadmorskej výške 217.4 m n.m.. Výškový rozdiel v povodí toku je tak 519.6 m a samotný tok má tak výškový rozdiel 438.6 m a priemerný sklon 10.3 ‰.
Na Slovensku je správcom vodného toku SVP š.p. – povodie dolného Váhu - Piešťany. Hydrologická stanica je umiestnená priamo v obci Horné Srnie. Správcom vodomernej aj meteorologickej stanice v obci je SHMU Bratislava, š.p..
Meteorologické stanice v obci Horné Srnie na informačnej strane SHMU Bratislava
Vlára na Slovensku priberá viaceré prítoky, najvýznamnejším je potok Čakanov z pravej strany. Potom vteká do intravilánu obce Horné Srnie, tečie cez Bielokarpatské podhorie a južne od obce vstupuje do Považského podolia. Tu už tečie na juh medzi Nemšovou a Ľuborčou a do Váhu ústí približne 1 km juhozápadne od mesta Nemšová.

Priebeh toku rieky Vlára
Povodie Vláry podľa prítokov (v smere toku)
Vlára (P – pravostranný prítok, Ľ – ľavostranný prítok)
Česko