Hydrologické údaje a vodný režim


Hlavným recipientom katastrálneho územia obce Horné Srnie je rieka Vlára, ktorá pramení v Českej republike nad obcou Drnovice (na Svéradovskom svahu v Komoneckej vrchovine v nadmorskej výške 635 m n. m.) a preteká stredom obce v smere od severu na juh. Je hlavným recipientom ostatných prítokov v katastri Horného Srnia. V zastavanom území nemá súvislé úpravy koryta. Na zmiernenie sklonu a rýchlosti vody v toku boli vybudované nízke kamenné stabilizačné stupne, ktoré znižujú pozdĺžny sklon koryta.
 
Zástavba v obci Horné Srnie je sústredená najmä do pravobrežnej inundácie Vláry, a preto sa rozvíja najmä západným smerom a do vyšších polôh katastrálneho územia, pričom využíva každý kúsok rovinatého územia. Ľavobrežnú inundáciu naopak zaberá priemysel - najmä cementáreň Cemmac. Obytné domy sú postavené aj v inundácii potoka a pozdĺž cesty I/57. Ploty dvorov často siahajú až po profil toku, hoci prístup k vodnému toku je pomerne jednoduchý vďaka pozdĺžnym cestám rovnobežným s tokom. V dôsledku tejto zástavby miestna komunikácia niekoľkokrát križuje tok dvoma hlavnými cestnými mostmi a visutou lávkou k autobusovej zastávke. V obci sa nachádza aj niekoľko priepustov, ktoré svojím umiestnením, priemerom a zarezaním do brehov môžu výrazne zhoršiť odtokové pomery.
 

V zastavanom území obce Horné Srnie majú všetky mosty a lávky pre peších dostatočnú kapacitu.

Rieka Vlára na Slovensku nemá stanové záplavové územie, koryto rieky je tu široké, rýchlosť vyliatia vody na dolnom toku môže byť vzhľadom na šírku koryta skôr pomalšia, ale aj tak môže spôsobiť škody na majetku občanov a obce (podmytie ciest a komunikácií, pretrhnutie brehov, ohrozenie pilot už zastaraných mostov). Dochádza aj k zaplavovaniu miestnych spevnených komunikácií a ich znehodnocovaniu, aj keď len na relatívne krátky čas. Možnosť vzniku ľadových zátarás nielen z ľadu, ale aj zo stromov, ich kmeňov a konárov zvyšuje pravdepodobnosť vyliatia vôd.

Vzhľadom na veľkosť a tvar povodia sa zvýšené prietoky vo Vláre vyskytujú najmä počas dlhotrvajúcich dažďov v povodí hornej a strednej Vláry na českom území, ktorých objem dotečie Vlárskym priesmykom na Slovensko, ako aj počas výdatných lokálnych letných prívalových zrážok a na jar počas náhleho topenia snehu sprevádzaného dažďovými prehánkami v masíve Bielych Karpát.


K najväčším povodniam v obci Horné Srnie v nedávnej dobe došlo po prudkých miestnych prívalových dažďoch. Naopak v období katastrofálnej povodne v júli 1997, bolo zastavané územie obce Horné Srnie tejto povodne ušetrené. Aj keď povodňový prírastok Vláry do Váhu prispel na dolnom toku k vyšším vodným stavom a prietokom rieky.

Pri posledných povodniach v Hornom Srní z Vláry bol väčšinou vyhlásený maximálne II. stupeň povodňovej aktivity. Došlo tak k vyliatiu rieky len na niektorých lokálne obmedzených kritických miestach, a došlo aj ku škodám - boli podomleté brehy koryta, aj komunikácií a zatopené pivnice a garáže rodinných domov v inundácii.


Vlára je v správe Povodia Moravy, štátny podnik, Brno a na Slovensku je v správe SVP, štátny podnik - povodie dolného Váhu - Piešťany.

Rieka preteká rozhodujúcou infraštruktúrou obce a má niekoľko bezmenných prítokov, najmä v zalesnenej severnej časti katastra.


Mapa vodných tokov

 


 Letný hydrologický režim

Nebezpečenstvo hrozí z letných prívalových, tiež i z dlhšie trvajúcich intenzívnych zrážok.

Zimný hydrologický režim

Ľadové úkazy, ktoré ohrozujú obec sa tu môžu vyskytovať. Pokiaľ by došlo k ľadovým úkazom na Vláre, je tento jav výrazne obmedzený širokým inundačným územím toku. K nápechom môže dochádzať na mostoch a lávkach, len velmi obmedzeně, kedy je ľadová vrstva plytká. Kritická je však situácia na priepustoch tokov pod komunikáciami v obci a v miestach votknutia pilierov mostov.